
Ako napísať výnimočný článok?
Text je slovo, ktoré stojí na počiatku úplne všetkého. Vojen, revolúcií či vzniku národov. Slovo je najsilnejšia zbraň! Dobré slovo oddelí dôležité od nepodstatného či priemerného.

Text je slovo, ktoré stojí na počiatku úplne všetkého. Vojen, revolúcií či vzniku národov. Slovo je najsilnejšia zbraň! Dobré slovo oddelí dôležité od nepodstatného či priemerného.

Pred sto rokmi mali naši predkovia problém s tým, kam bude patriť Zemplín. My dnes stojíme pred otázkou, či na Zemplíne vôbec zostane ďalšia generácia.

Michalovce – Keď som prišiel do Michaloviec zarobiť si na brigáde roznášaním novín, veril som, že poctivou prácou sa dá niečo dokázať. Po pár týždňoch som si z našporených peňazí kúpil nový vozík, aby som nemusel všetko nosiť na chrbte. Netušil som, že mu zostávajú len tri dni života. Už prvý deň som pochopil, v akom stave sú chodníky na Slovensku.

Predstavme si troch pätnásťročných mladých ľudí. Prvý žije v Snine. Druhá v Trebišove. Tretí napríklad v Humennom. O tri roky budú všetci traja stáť pred rozhodnutím, či zostanú na Východe alebo odídu. Dnes by sme pravdepodobne povedali, že o ich budúcnosti rozhodne ekonomika. Koľko bude pracovných miest. Aké budú platy. Či sa podarí prilákať nového investora.

Podarilo sa mi vycestovať na Ukrajinu po rokoch a ostal som v nemom úžase. Aj keď som o tom počul už veľa krát, tak som bol skeptický, lebo nie som náchylný na medové motúze a radšej si veci overujem na vlastné oči. Už predchádzajúce návštevy Ukrajiny boli pre mňa zmesou zmiešaných pocitov očakávaní a reality.

Keď sa povie slovenská politika, väčšina ľudí si hneď predstaví tie uhladené debaty v Bratislave, no málokomu dopne, že o osude celej krajiny sa reálne rozhoduje u nás doma, na Zemplíne. Sme región, ktorý politici pred voľbami milujú, pretože vedia, že bez našich hlasov sa do tých teplých kresiel v hlavnom meste jednoducho nedostanú. Sme pre nich ako taký lakmusový papierík – ak dokážu presvedčiť unavených a skeptických ľudí v Michalovciach alebo Humennom, majú vyhraté, no hneď po voľbách na nás opäť úspešne zabudnú a my sa vraciame do reality, kde sa sľuby rozplynú rýchlejšie ako ranná hmla nad Šíravou.

Spomínam si, ako som u svojho dedka na dedine stále snoril, čosi hľadal a kutral, chcel som niečo vyrezať, niečo majstrovať, no dedko, inak výborný človek, ma zakaždým zastavil: Čo furt kutreš, čo furt snoríš? Čo ty chlapče, nemáš pokoja na tom svete? A tak pomaly vo mne zabíjal vnútorný nepokoj a moju kreativitu.

V roku 1937 Ján Antonín Baťa napísal výbornú knihu: Budujme štát pre 40 000 000 ľudí. Neustále zdôrazňoval: ak tak dlhý a pritom úzky štát, akým je Československo, má prežiť, nevyhnutne potrebuje postaviť diaľnicu a železnicu od Mukačeva až po najzápadnejšie mesto v Čechách.