V roku 1937 Ján Antonín Baťa napísal výbornú knihu: Budujme štát pre 40 000 000 ľudí. Neustále zdôrazňoval: ak tak dlhý a pritom úzky štát, akým je Československo, má prežiť, nevyhnutne potrebuje postaviť diaľnicu a železnicu od Mukačeva až po najzápadnejšie mesto v Čechách.
Infraštruktúra je podľa Baťu najlepšia pružina, ktorá pritiahne periférie k centru a prosperite.
A opakoval:
- Ak sa nepodarí nový a pritom viacnárodnostný štát prepojiť, tak sa určite rozpadne.
Diaľnicu odporúčal stavať súbežne.
Hotová mala byť za štyri roky! Ako všetci vieme, jeho proroctvo sa niekoľkokrát naplnilo...
Prešlo storočie a Slovensko na rozdiel od Čiech sa nedokázalo poučiť...
My stojíme a svet nám uteká...
Česká republika pochopila, aká dôležitá je diaľnica a rýchlostná železnica. Má víziu, aby sa do roku 2030 z každého kúta Čiech a Moravy dalo dostať do centra Prahy do troch hodín.
Slovensko za celú existenciu svojej samostatnosti diaľnice a rýchlostné moderné železnice berie ako nutné zlo, doslova niečo nepotrebné až nadpozemské, niečo ako UFO. O potrebe nových cyklochodníkov, turistických chodníkov či bežkárskych alebo jazdeckých ciest naprieč celým Slovenskom ani nehovorím. Naše hlavné mesto leží úplne na kraji Slovenska a mentálne je skôr otočené smerom na Viedeň, poprípade na Prahu, ako na Prešov či Košice...
Orava, Zemplín, Spiš či Gemer pre Bratislavu dnes reálne neexistuje.
Spojme “pružinou” Bratislavu a Sobrance. Inak sa naše puto zase pretrhne pri prvom konflikte.
Naša vízia, plán, či pre niekoho prehnaný sen, musí byť spísaný v knihe, programe a potom aj v zákone naprieč celým parlamentom.
Musíme mať odsúhlasené trasovanie a vykúpené všetky pozemky, aby sa ľudia, podnikatelia, ale aj samotné regióny vedeli strategicky pripraviť, kadiaľ pôjde diaľničná a iná dopravná sieť.
Majme jasný plán a víziu...
Podľa Baťu iba diaľnica dokáže zachrániť tak dlhú a úzku republiku, s tak rozdielnym etnickým obyvateľstvom, v spoločnom a funkčnom štáte.
Diaľnica sa nepostavila - štát zanikol... Česko sa poučilo zo straty svojho územia a dnes je to plne funkčná a homogenná krajina prepojená diaľnicou s okolitým svetom. Slovensko ani po sto rokoch nedokáže prepojiť svoje územie až k svojim susedom...
Diaľnica až na Zemplín a železnica do Užhorodu, navždy zmení Slovensko na funkčnú a tranzitnú krajinu.