V jednom z prvých komentároch pre NAKOPNI Slovensko som písali o Michalovi, Sofii a Jurajovi – troch pätnásťročných mladých ľuďoch, ktorí majú tri roky na rozhodnutie, či zostanú na Východe. Písal som aj o tom, že odpoveďou by mohla byť vzdelávacia misia. Vzdelávacou misiou pritom nemyslím ďalší školský odbor ani novú školu. Je to spoločný regionálny cieľ, na ktorom školy, firmy, samosprávy a univerzity pracujú každý zo svojej strany – a podľa ktorého sa potom mení aj to, čo sa žiaci učia. Otázka znela, či to niekde naozaj funguje.
Áno, funguje – v Baskicku, v severnom Španielsku. Región po priemyselnej kríze a reštrukturalizácii v 70. a 80. rokoch čelil vysokej nezamestnanosti a potrebe zásadne premeniť svoju ekonomiku, teda podobnej výzve, akej dnes čelia časti východného Slovenska. Namiesto čakania na veľké investície si baskická vláda postupne vybudovala vlastný, regionálne riadený systém odborného vzdelávania, prepojený priamo s potrebami miestnej ekonomiky.
Kľúčovým nástrojom je Tknika – verejné centrum aplikovaného výskumu a inovácií v odbornom vzdelávaní, ktoré baskická vláda založila v roku 2005 s jednou úlohou: prepájať stredné odborné školy s firmami, univerzitami a výskumnými centrami tak, aby sa nové technológie a zručnosti dostali do tried skôr, než zastarajú. Školy si medzi sebou nekonkurujú o žiakov ako izolované ostrovy, ale fungujú ako sieť, ktorá spoločne rieši, akých odborníkov bude región o pár rokov potrebovať. Súčasťou tohto ekosystému je aj Mondragon Unibertsitatea, ktorá vznikla v roku 1997 spojením troch vzdelávacích družstiev vyrastajúcich z dlhšej tradície odborného vzdelávania v Mondragóne. Je súčasťou širšieho družstevného systému, v ktorom sú vzdelávanie, výskum a podnikanie prepojené oveľa tesnejšie než v tradičnom modeli univerzity. OECD vo svojej analýze opisuje baskický model ako príklad toho, ako môžu vzdelávacie inštitúcie fungovať ako nástroj regionálneho rozvoja, nie iba ako poskytovateľ diplomov.
Výsledky nie sú zázrak, ale sú merateľné. Podľa údajov európskej siete Cedefop malo Baskicko v roku 2016 najnižší podiel mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, spomedzi všetkých regiónov Španielska – 7,9 % oproti celoštátnemu priemeru 19 %. Netreba to však vydávať za priamy dôkaz, že za tým stojí jedna inštitúcia. Je to skôr výsledok celého vzdelávacieho a hospodárskeho modelu, ktorý sa v regióne budoval desaťročia – Tknika a prepojenie škôl s firmami sú jeho súčasťou, nie jediným vysvetlením.
Baskicko je navyše vzdialené – geograficky aj inštitucionálne. Má vlastnú fiškálnu autonómiu, akú slovenské kraje nemajú, a jeho priemyselná tradícia siaha o poznanie hlbšie než väčšina východoslovenských okresov. Existuje však aj bližší príklad – taký, ktorý vzniká v susednej krajine s veľmi podobným systémom verejnej správy, v kraji s porovnateľným postavením a kompetenciami v oblasti stredného školstva, aké má aj Košický samosprávny kraj.
Sused, ktorý sa inšpiroval Baskickom
Moravskoslezský kraj v Česku roky rieši podobný problém ako Zemplín – len v inom meradle. Po útlme ťažby uhlia a ťažkého priemyslu hrozil regiónu odliv ľudí aj strata zmyslu, prečo tam zostávať. Krajská samospráva sa rozhodla, že si obsah odborného vzdelávania vezme čiastočne do vlastných rúk.
V júni 2022 tak kraj rozhodol o založení Moravskoslezské technologické akadémie (MTA) – nie ministerského úradu, ale spolku, teda právnej formy, ktorá je českou obdobou slovenského občianskeho združenia. Hlavným zakladateľom bol samotný kraj, na projekte sa podieľali aj regionálni inovační a priemyselní partneri, medzi nimi Moravskoslezské inovačné centrum a regionálny automobilový klaster. Jej úlohou je vytvárať moderný vzdelávací obsah pre stredné odborné školy – takzvané EduBoxy, ktoré podľa krajských materiálov spájajú učebné texty, dáta pre 3D tlač, prvky virtuálnej reality a didaktiku pre učiteľov, s plánom vytvoriť ich až 700 – vzdelávať učiteľov v nových technológiách a prepájať školy s firmami z regiónu. Sama seba pritom otvorene označuje za inšpirovanú baskickou Tknikou.
Dôležité je, čo sa v týchto rokoch skutočne stalo – a čo ešte len prichádza. Kraj rozhodol o založení MTA v roku 2022. Nasledujúce roky inštitúcia vyvíjala vzdelávací obsah a spoluprácu so školami a firmami bez vlastnej budovy. Až 30. apríla 2026 sa začala stavba jej sídla v Ostrave, s plánovaným dokončením koncom roka 2028 a nákladom okolo 277 miliónov korún. Celý širší projekt, do ktorého je MTA zasadená, má rozpočet presahujúci miliardu korún a je spolufinancovaný z českého programu Spravedlivá transformace, financovaného z Fondu na spravodlivú transformáciu EÚ.
Prečo je to dôležitejší príklad než samotné Baskicko? Pretože ukazuje, že cesta k takejto inštitúcii nezačína veľkou budovou ani osobitnou autonómiou. Začína politickým rozhodnutím kraja a partnerstvom s miestnymi firmami – a fyzická infraštruktúra prichádza až o niekoľko rokov neskôr, keď sa myšlienka overí.
Poďme si dovoliť snívať: Zemplín pre budúcnosť
Predstavme si, že by sa niečo podobné podarilo presadiť na Zemplíne – nie zhora, ale preto, že by o to naozaj stáli riaditelia škôl, starostovia, miestni zamestnávatelia aj rodičia, a Košický samosprávny kraj by im vyšiel v ústrety.
Zemplín pre budúcnosť by nebol názvom jednej školy ani jednej organizácie. Bol by to spoločný regionálny cieľ – vzdelávacia misia, do ktorej sa môžu zapojiť školy, firmy, univerzity, obce aj kraj. Aby taká misia nezostala len na papieri, potreboval by aj malé koordinačné centrum, ktoré by prepájalo školy, firmy, samosprávy a univerzity a dávalo celej myšlienke konkrétnu podobu. Právnou formou by to mohlo byť občianske združenie – jednoduchá právna forma, ktorá umožňuje takúto spoluprácu vytvoriť bez potreby nového zákona. Zakladajúcimi alebo partnerskými subjektmi by mohli byť Košický samosprávny kraj ako zriaďovateľ stredných škôl, zopár väčších zamestnávateľov z regiónu naprieč odvetviami (poľnohospodárske družstvá, drevospracujúci a strojárenský priemysel, stavebné firmy) a jedna z košických vysokých škôl ako odborný partner.
Zemplín pre budúcnosť by nemal rozhodovať namiesto štátu o osnovách – obsah odborného vzdelávania ostáva primárne v kompetencii štátu, aj keď zákon počíta so spoluprácou krajov, zamestnávateľov a profesijných organizácií. Mal by robiť niečo skromnejšie a zároveň konkrétnejšie:
- Napĺňať obsahom nástroj, ktorý kraj už dnes zo zákona pripravuje – Regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania, ktorú kraj podľa zákona pripravuje najmenej raz za štyri roky na základe analýz a prognóz trhu práce. Jej napĺňanie zároveň vstupuje do každoročného rozhodovania kraja o počtoch žiakov prvého ročníka jednotlivých odborov stredných škôl. V praxi sa jej význam dnes prejavuje najmä pri plánovaní kapacít a odborov. Zemplín pre budúcnosť by jej mohol dať ešte konkrétnejší obsah a smer – prepojiť ju s misiou, napríklad potravinovou bezpečnosťou, klimatickou adaptáciou lesov alebo prípravou na logistiku a stavebníctvo spojené s obnovou Ukrajiny.
- Vytvárať vzdelávacie materiály naviazané na tieto témy a školiť učiteľov odborných predmetov, ktorí dnes často nemajú kapacitu ani zdroje sledovať, ako sa ich odbor mení.
- Sprostredkúvať stáže a spoločné projekty medzi školami a zemplínskymi firmami – nie jednorazové exkurzie, ale dlhodobú spoluprácu, ktorá žiakom ukáže, že projekt, na ktorom pracujú v triede, má reálny dopad na okolie.
- Raz ročne verejne vyhodnocovať výsledky – nie koľko peňazí sa minulo, ale či klesá počet žiakov, ktorí predčasne odchádzajú zo školy, a či sa absolventi po štúdiu vracajú alebo zostávajú v regióne.
Od sna ku konkrétnym krokom
Sen sa nesplní sám od seba. Ak by sa mal Zemplín pre budúcnosť naozaj stať realitou, dá sa k nemu dôjsť aj bez čakania na veľkú reformu školstva:
- Spočítať, kto by za tým reálne stál. Skôr než osloviť kraj, potrebuje takáto iniciatíva zoznam konkrétnych riaditeľov škôl, starostov a zamestnávateľov, ktorí sú ochotní dať pod myšlienku svoje meno – podobne, ako to urobili partneri v Moravskoslezsku.
- Otvoriť rokovanie s Košickým samosprávnym krajom ako zriaďovateľom stredných škôl – nie s prosbou o nový úrad, ale s konkrétnym návrhom, ako doplniť už existujúcu Regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania o zemplínsku misiu.
- Založiť občianske združenie s jasne definovanými zakladajúcimi a partnerskými subjektmi z verejného sektora, vzdelávania a podnikateľského prostredia.
- Vybrať jednu pilotnú tému a jednu-dve školy, na ktorých sa dá myšlienka overiť v malom rozsahu, s jasne meranými ukazovateľmi, skôr než sa bude škálovať na celý región.
- Hľadať financovanie z viacerých zdrojov – rozpočtu kraja, príspevkov zapojených firiem a dostupných európskych programov. Tu má Zemplín jednu konkrétnu výhodu: okres Michalovce je oprávneným územím Fondu na spravodlivú transformáciu, rovnako ako niektoré okresy Košického a Banskobystrického kraja. Zvyšok Zemplína – Trebišov, Humenné, Snina, Vranov nad Topľou – medzi tieto oprávnené územia nepatrí, takže pre celoregionálnu misiu by bolo treba kombinovať tento zdroj s bežnými eurofondami pre vzdelávanie a s rozpočtom kraja.
Michal, Sofia a Juraj majú tri roky. Moravskoslezský kraj začal svoju cestu k MTA rozhodnutím o jej založení v roku 2022 – a prvé roky pritom nečakal na vlastnú budovu, len na obsah, spoluprácu so školami a firmami. Budova prišla až teraz, o štyri roky neskôr.
Zemplín teda nemusí čakať na nový zákon ani na novú budovu. Môže začať postupne: kraj, školy, firmy a vysoká škola si môžu vybrať jednu regionálnu výzvu a jednu-dve školy, na ktorých overia, či dokážu vytvoriť vzdelávanie priamo pre budúcnosť regiónu. Ak sa ukáže, že model funguje, môže sa postupne rozšíriť na celý región.
