Čierna nad Tisou stratila za tridsať rokov každého tretieho obyvateľa — najviac zo všetkých miest na Slovensku. Nie je výnimkou, len najostrejším prejavom toho, čo Brusel nazýva pascou úbytku talentov a čo postihuje celé východné Slovensko. Európa má na tento problém overený liek aj otvorené okno príležitosti do konca roka. Zemplínu chýba jediné — inštitúcia, ktorá by ho dokázala použiť.
Čierna nad Tisou mala v časoch najväčšieho rozkvetu desaťtisíc obyvateľov, kino, hotel a päť ambulancií — očnú, všeobecnú, neurologickú, gynekologickú, rehabilitačnú. Dnes ich má necelé tri a pol tisíca. Od roku 1996 stratila 34,2 percenta obyvateľov — najviac zo všetkých slovenských miest. Železničné prekladisko, ktoré kedysi dávalo prácu celému mestu, dnes chátra spolu s ním. Kto má odkiaľ, odišiel.
Nie je to smutná anomália na okraji mapy. Je to najextrémnejší bod krivky, ktorá sa ťahá celým Zemplínom a celým východným Slovenskom. Prešovský aj Košický kraj patria medzi regióny, ktoré Brusel už roky sleduje ako ohrozené takzvanou pascou úbytku talentov — a Demografická správa 2026, ktorú Európska komisia zverejnila začiatkom augusta, túto diagnózu len znova potvrdila. Z Prešovského kraja odišlo od roku 2001 vyše 37-tisíc ľudí. Priemerný plat je tu o 678 eur nižší ako v Bratislave. Na jedno voľné pracovné miesto pripadá dvanásť uchádzačov — v hlavnom meste menej ako jeden. Ekonomický výkon kraja dosahuje menej ako polovicu priemeru EÚ.
Ekonóm Martin Kahanec to na nedávnom Summite regionálnych a miestnych lídrov v Bratislave opísal ako doom loop, špirálu skazy: slabšia ekonomika vyženie mladých, ich odchod zrýchli starnutie, starnúci región stráca schopnosť podnikať aj poskytovať služby, a to vyženie ďalších. Jeho vlastná veta to vystihuje presnejšie ako akákoľvek štatistika: vírusy prídu a odídu, demografia zostáva.
Dobrá správa je, že tento kolobeh nie je fyzikálny zákon. Dá sa prelomiť — a vieme, ako, pretože niekto to už dokázal.
V škótskej vysočine a na ostrovoch funguje už šesťdesiat rokov Highlands and Islands Enterprise — verejná rozvojová agentúra so širokým, ale jasne definovaným a dlhodobým mandátom: hospodárstvo, zručnosti, komunity, infraštruktúra, to všetko pod jednou strechou, mimo cyklu volebných období. Región zápasil s podobným problémom ako dnešný Zemplín — desaťročia odlivu mladých, starnutie obcí a slabá ekonomická základňa. Po desaťročiach cieľavedomej práce sa podarilo to, čo je v podobných periférnych regiónoch Európy skôr výnimkou: populácia prestala klesať a začala rásť.
Zemplín nemá k dispozícii šesťdesiat rokov. Má ale niečo, čo Škótsko na začiatku nemalo — jasný a časovo ohraničený moment. Brusel do konca tohto roka pripravuje stratégiu Právo ostať, ktorá sa má stať súčasťou vyjednávania o budúcom rozpočte EÚ. Súbežne beží Mechanizmus podpory talentov, cez ktorý Komisia regiónom priamo pomáha vybudovať presne taký typ dlhodobej stratégie, aký roky chýba Zemplínu. Predseda Prešovského kraja Milan Majerský už Komisii navrhol, aby sa cielene investovalo do okresov pri hranici s Ukrajinou a aby vznikla dátovo riadená politika pre talenty — teda presne ten typ dlhodobej, dátami riadenej regionálnej politiky, akú Highlands and Islands Enterprise uplatňuje už desaťročia.
Chýba jediné: aby sa Prešovský a Košický kraj o dostupnú podporu EÚ pre regióny v talentovej pasci reálne uchádzali — a aby na Zemplíne vznikla jedna inštitúcia, nie ďalší papierový akčný plán. Inštitúcia, ktorá bude mať na starosti udržať mladých, prilákať nových, dostať späť tých, čo odišli, a prepojiť na to firmy, školy aj obce. A ktorá sa nebude merať počtom podpísaných memoránd, ale jednou jedinou vecou: koľko ľudí v regióne zostalo, vrátilo sa, alebo prišlo.
Čierna nad Tisou nepotrebuje ďalšiu analýzu svojho úpadku. Tú má už dávno hotovú — napísala ju sama, ročne o niekoľko sto ľudí menej. Potrebuje, aby niekto konečne postavil vedľa tejto krivky inú — takú, aká sa dá nakresliť v Škótsku. A potrebuje, aby sa to stalo skôr, než z posledného vlaku vystúpi aj posledný obyvateľ.
Ďalšie články autora Miroslav Sopko
Slovenská akadémia vied v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou predstavila dokument, ktorý má na pätnásť rokov dopredu určiť, kam má krajinu smerovať. Volá sa Vízia Slovensko 2040 a jeho prvá veta znie čisto a sebavedomo: Slovensko je v roku 2040 krajinou, kde sa ľuďom darí.
Bratislava má svoju Kukuricu, tú, ktorú si ministerstvo obrany práve zrekonštruovalo za 53 miliónov eur a ku ktorej si pre istotu postavilo aj menšiu sesternicu, ľudovo kukuričku, za ďalších takmer 12 miliónov eur. My na Zemplíne máme svoju kukuricu tiež, len ju nazvime kenderica. Rozdiel je len v tom, že kým bratislavská Kukurica dnes svieti novými oknami a ministerskými kabinetmi, naša kenderica na brehu Zemplínskej šíravy len tíško oprašuje omietku a čaká, kým si na ňu niekto spomenie. Čaká už tak dlho, že ju pri tom stihli vyhniezdiť lastovičky priamo v prasklinách fasády. Aspoň niekto tam býva.
Dočítali ste až sem. Ak bol tento článok pre vás prínosný, pomôžte nám prinášať ďalšie overené správy zo Zemplína a celého Slovenska.
Nakopni.sk prináša nezávislé správy zo Zemplína i celého Slovenska. Ak vám naša práca dáva zmysel, môžete nás podporiť jednorazovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľnou sumou prostredníctvom transparentného účtu.
QR kód je pripravený na príspevok 5 €.
