Pre mňa a moju generáciu má táto politická hra prekvapivo trpkú príchuť, pretože kým sa tam hore hádajú o percentách a národných záujmoch, my tu reálne nemáme kde pracovať a pomaly si balíme kufre. Celá tá slávna geopolitická dôležitosť našej východnej hranice s Ukrajinou a nekonečné reči o bezpečnosti sú nám na nič, keď tu mladý človek nevidí žiadnu perspektívu okrem odchodu na západ alebo do zahraničia. Je to zvláštny paradox, že región, ktorý dáva štátu toľko politickej sily a stability, nedokáže udržať vlastné deti, ktoré radšej odchádzajú hľadať normálny život inde, pretože z prázdnych politických sľubov sa účty zaplatiť nedajú.
Na druhej strane musím uznať, že život na Zemplíne z našich ľudí vyformoval neskutočne tvrdé a pragmatické nátury, čo sa jasne odráža aj na tom, akých politikov odtiaľto posielame do Bratislavy. Naši rodáci v parlamente alebo na ministerstvách väčšinou rýchlo pochopia, že s nejakými akademickými teóriami u nás neuspejú, takže sa snažia hrať na reálne výsledky, hoci aj tie často skončia len pri kozmetických úpravách. Táto zemplínska dravosť a schopnosť prežiť v ťažkých podmienkach je presne to, čo dáva celoslovenskej politike aspoň nejaký kontakt s reálnym svetom, aj keď je to občas boj s veternými mlynmi.
Najviac ma hnevá, že sa o našich najväčších problémoch, ako sú chýbajúce diaľnice, slabé platy alebo staré ekologické záťaže v Strážskom, hovorí v telke len vtedy, keď sa to niekomu hodí do predvolebnej kampane. Celá Bratislava sa tvári, akoby Slovensko končilo pri Košiciach, a my sme pre nich len nejaká vzdialená provincie, kam netreba investovať, len odtiaľ brať hlasy a talenty. Práve táto ignorancia a prehlbovanie regionálnych rozdielov ma osobne najviac tlačí k tomu, aby som odišiel, hoci ma to vnútorne nesmierne mrzí, lebo Zemplín má obrovský potenciál, len ho nemá kto reálne nakopnúť.
Odchádzam s vedomím, že náš región bude pre slovenskú politiku vždy kľúčový, no ja už odmietam čakať na zázrak, ktorý pravdepodobne nepríde ani za ďalších desať rokov. Budem z diaľky sledovať, ako sa politickí lídri opäť predbiehajú v tom, kto získa srdcia našich rodičov a starých rodičov, a budem dúfať, že raz sa to celé otočí a Zemplín prestane byť len volebnou korisťou. Dovtedy však zostávame tou smutnou štatistikou – regiónom, ktorý vládne Bratislave svojimi hlasmi, no stráca svoju vlastnú budúcnosť, ktorá si práve teraz kupuje jednosmerný lístok preč.
