Predstav si cestu I/19 medzi Košicami a Michalovcami v piatok popoludní. Kamióny mieriace na hranicu s Ukrajinou sa tam tlačia popri autách rodičov vezúcich deti z krúžkov, popri sanitkách, popri poľnohospodárskej technike. Táto cesta nesie dopravu, ktorá by dávno mala jazdiť po diaľnici.
Namiesto toho jazdí po ceste I. triedy, ktorá cez Dargovský priesmyk fyzicky nemá kapacitu na objem tranzitu, aký by potreboval koridor smerom k ukrajinskej hranici – a časť tejto dopravy sa ďalej rozlieva aj na regionálne cesty II. a III. triedy, ktorých údržbu musí financovať Košický samosprávny kraj – z peňazí, ktoré by inak mohol investovať do škôl, sociálnych služieb alebo ďalších potrieb regiónu.
Dnes, 24. augusta 2026, si Zastupiteľstvo KSK sadlo a napísalo štátu niečo, čo znie ako z byrokratickej príručky, ale v skutočnosti je to vec, ktorú cíti každý, kto tade pravidelne jazdí: doterajší postup štátu nezodpovedá tomu, aký význam má táto stavba mať. Kraj to napísal slušne. My to môžeme povedať priamo – odkedy sa o D1 na Zemplín začalo hovoriť ako o reálnom projekte, prešlo viac času, než trvá priemerné slovenské manželstvo, a stavba stále nezačala. A štát mu stále len sľubuje, že sa to čoskoro zmení.
Toto nie je prvý pokus. Diaľnica D1 na úseku Bidovce – hranica s Ukrajinou mala hotovú štúdiu uskutočniteľnosti už v roku 2014. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie – tá časť prípravy, cez ktorú musí prejsť každá veľká stavba – sa začal v rokoch 2015 až 2016. A potom sa všetko zastavilo. Nie preto, že by diaľnica prestala byť potrebná. Zastavila sa príprava. A keď sa po rokoch znova rozbehla, musela sa v roku 2020 reštartovať.
Podľa odhadu dopravného experta Petra Báthoryho tým štát prišiel minimálne o dva milióny eur a o niekoľko rokov času. Je to jeho vlastný prepočet, nie oficiálne číslo NDS – ale aj keby bolo o polovicu nižšie, princíp platí rovnako: dva milióny eur je suma, ktorú si vieme predstaviť. Roky, ktoré ľudia na Zemplíne stratili čakaním, si predstaviť nevieme – tie sa nedajú vrátiť ani doplatiť.
Teraz, v roku 2026, je príprava opäť v pohybe. Ale história tohto projektu má jednu vlastnosť, ktorú by mal mať na pamäti každý, kto číta ďalší odsek s optimizmom: už raz sa presne to isté rozbehlo, vyzeralo to nádejne – a potom to štát nechal vyhasnúť.
Buďme féroví. Niečo sa reálne pohlo:
V júni 2024 Národná diaľničná spoločnosť dokončila veľkú štúdiu realizovateľnosti pre celý 72-kilometrový koridor. V novembri 2024 ho vláda uznesením č. 691/2024 zaradila medzi strategické investície štátu. V júli 2025 sa oficiálne spustil proces EIA. Koncom roka 2025 prišlo niečo, čo sa v médiách spomína len okrajovo, ale je to kľúčové – súhlasné stanovisko z ukrajinskej strany k tomu, ako sa má diaľnica napojiť na hranicu. Bez tohto stanoviska sa hraničný úsek nemohol posunúť ani o krok, pretože ide o medzištátnu záležitosť.
A 11. augusta 2026 – teda len pár týždňov pred dnešným rokovaním kraja – Národná diaľničná spoločnosť oznámila, že podpísala zmluvu na vypracovanie takzvanej správy o hodnotení vplyvov. Je to hrubý, technický dokument, ktorý ale rozhoduje o tom, ktorý presný variant trasy sa napokon postaví. Minister dopravy Jozef Ráž to nazval „významným krokom k tomu, aby sme tú diaľnicu mali postavenú." Lehota na jeho vypracovanie je 365 dní. To znamená, že tento konkrétny dokument bude hotový približne v auguste 2027.
Toto všetko je overiteľné, zdokumentované, potvrdené priamo ministerstvom a NDS. Nie je to sľub politika na tlačovke. Je to administratívny fakt.
A tu prichádza tá časť, ktorú by KSK chcelo, aby štát počul najviac. Ministerstvo dopravy každý rok v júni zverejňuje aktualizovaný desaťročný harmonogram cestnej infraštruktúry – dokument, ktorý má ukazovať, ktoré projekty štát v najbližších rokoch plánuje pripravovať a realizovať. Portál Doprava.org, ktorý sa harmonogramu venuje dlhodobo, si všimol niečo znepokojujúce: kým ešte pred rokom harmonogram počítal so všetkými štyrmi úsekmi koridoru D1 smerom na Ukrajinu, v aktuálnej verzii z tohto roka ostali už len dva – a aj tie boli posunuté o štyri roky, až na rok 2032. Bez akéhokoľvek verejného vysvetlenia, prečo.
Toto je jadro problému, ktorý dnešné uznesenie KSK pomenúva. Nie je to o tom, či diaľnica existuje na papieri – existuje, má dokonca osvedčenie o strategickej investícii. Lenže strategická investícia ešte nie je stavebný termín. Je to o tom, akú prioritu jej štát skutočne dáva vo chvíli, keď treba rozdeliť konečné, obmedzené peniaze medzi desiatky projektov naraz.
Konkrétne čísla za tým sú presnejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo. Podľa dopravného experta Petra Báthoryho (v tom čase ešte predsedu združenia Diaľnica na Zemplín) boli v pôvodnom, odborne zostavenom dokumente priorít z roku 2020 tri úseky D1 na východe krajiny vysoko hodnotené: Dargov – Pozdišovce na 12. mieste, Pozdišovce – Sobrance na 13. mieste a Bidovce – Dargov na 15. mieste spomedzi všetkých cestných projektov na Slovensku.
V aktualizovanom harmonograme z roku 2026 sa namiesto nich objavili projekty, ktoré boli v pôvodnom rebríčku až na 74., 86., 89. či 92. mieste. Výstavba pôvodne vysoko hodnotených úsekov je teraz v harmonograme uvedená až po roku 2032. Korzár SME to zhrnul slovami, že diaľnicu na Zemplín rezort ministra Ráža v novom harmonograme posunul až do druhej stovky poradia projektov.
Aby bol tento článok férový, treba povedať, že ministerstvo dopravy na túto kritiku reagovalo – a to opakovane. Hovorkyňa rezortu Petra Poláčiková 3. júna 2026 v reakcii na kritiku SaS uviedla, že harmonogram nie je rebríčkom priorít, ale skôr „kalendárom", ktorý zohľadňuje reálny stav rozpracovanosti jednotlivých projektov. „Priority zostávajú nezmenené už roky: D1 Bratislava – Košice, D3 a R4," odkázala. Podľa nej sa dnes z eurofondov financuje celá diaľnica D3 a viaceré obchvaty na cestách I. triedy, keďže EÚ do budúcna už neplánuje financovať cesty cez klasické eurofondy rovnakým spôsobom. Kľúčový argument rezortu znie takto: „Nemôžeme čakať na to, kým sa dokončí príprava prioritných projektov, ktoré sú ešte v počiatočných fázach, ako napríklad D1 na Ukrajinu, a dovtedy ‚nerobiť nič‘."
Minister dopravy Jozef Ráž sa k téme vrátil ešte priamejšie o tri týždne neskôr. Na výjazdovom zasadnutí vlády 24. júna 2026 v obci Malcov pri Bardejove, keď čelil práve tejto kritike opozície, vyhlásil, že príprava diaľnice na Zemplín „nemešká ani deň". „Bola absolútne načas vysúťažená štúdia realizovateľnosti, bola schválená, bol vybratý variant," povedal doslova, s odkazom na formálne administratívne kroky, ktoré sa naozaj stihli v stanovených termínoch.
Toto vysvetlenie má logiku – projekt, ktorý ešte len čaká na EIA, sa naozaj nedá stavať skôr, než sa dokončí povoľovací proces, nech je akokoľvek vysoko prioritný na papieri. Ministerstvo má v tomto bode pravdu: formálna príprava podľa dostupných údajov nemešká ani deň. A práve preto je celý príbeh ešte absurdnejší. Problém nie je v tom, či niekto klame. Problém je v tom, že štát zároveň nemá verejne záväzný termín, kedy sa má D1 na Zemplín začať stavať – a kým takýto termín neexistuje, argument „ešte nie je pripravená" bude platiť donekonečna, presne tak dlho, ako dlho bude štát rozhodovať, že jej príprava má nižšiu prioritu než príprava iných projektov. Kraj svojím dnešným uznesením v podstate žiada, aby sa tento kruh niekde pretrhol – aby vláda schválila záväzný harmonogram, ktorý by dal jasný, nemenný termín namiesto opakovaného „ešte nie je čas".
Sú tri veci, ktoré robia rok 2026 iným než ktorýkoľvek predchádzajúci rok čakania.
Prvá sa volá Volvo. Vo Valalikoch pri Košiciach vzniká automobilka Volvo Cars – investícia takmer 1,2 miliardy eur, plán vyrábať 250-tisíc elektromobilov ročne, jeden z najväčších priemyselných projektov na východnom Slovensku za posledné desaťročia. Tento závod potrebuje dodávateľské reťazce, potrebuje pracovnú silu zo širokého regiónu vrátane Zemplína, potrebuje logistiku, ktorá funguje. Bez kapacitnej diaľnice zostáva doprava smerujúca cez Zemplín k hranici odkázaná na tie isté preplnené cesty, ktoré dnes opravuje kraj z vlastného rozpočtu. Nová automobilka tak prichádza do regiónu, ktorého hlavné dopravné tepny zostávajú desaťročia za jeho ekonomickými ambíciami.
Druhá sa volá Ukrajina. Región Košice – Trebišov – Michalovce je najkratšie cestné spojenie zo západnej a strednej Európy smerom na Užhorod a ďalej do vnútrozemia susednej krajiny. Až raz vojna skončí, príde vlna povojnovej obnovy – stavebný materiál, technológie, ľudia, tovar. Toto okno sa neotvára každý rok. Ak Slovensko nebude mať hotovú diaľnicu vtedy, keď táto vlna príde, prejde jednoducho inadiaľ – cez Poľsko, cez Maďarsko, cez krajiny, ktoré svoju infraštruktúru budujú rýchlejšie.
Tretia sa volá peniaze, ktoré sa práve otvárajú. V prvej polovici roka 2026 sa Košickému a Prešovskému kraju spoločne podarilo dosiahnuť na rokovaniach s Európskou komisiou dôležitý prísľub. Nový finančný nástroj EastInvest, ktorý má k dispozícii 28 miliárd eur pre regióny na vonkajšej hranici EÚ, mal byť pôvodne určený len pre oblasti hraničiace s Ruskom a Bieloruskom – teda bez Košického a Prešovského kraja, ktoré hraničia s Ukrajinou. Po rokovaniach KSK a Prešovského samosprávneho kraja s podpredsedom Európskej komisie Raffaelom Fittom v Bruseli ten podľa dostupných správ deklaroval, že táto medzera v pravidlách bude oficiálne opravená a regióny hraničiace s Ukrajinou dostanú prístup k nástroju tiež. Ide teda o politický prísľub na vysokej úrovni, nie ešte o definitívne schválené pravidlo – ale aj tak ukazuje, že okno na financovanie sa reálne otvára. Lenže čerpanie takýchto peňazí predpokladá jednu vec – že projekt bude v momente výzvy pripravený. Nepripravený projekt sa nefinancuje, nech je financovanie akokoľvek štedré.
Uznesenie, ktoré dnes KSK prijalo, nemá silu diaľnicu postaviť. Kraj nemá kompetenciu ani rozpočet na to, aby prekopal cestný zákon alebo naliał peniaze do štátneho projektu. Má len jeden nástroj – slovo, koordináciu a tlak. Preto uznesenie vyzýva vládu a ministerstvo dopravy, aby schválili záväzný harmonogram urýchlenej prípravy jednotlivých úsekov, a žiada predsedu KSK, aby koordinoval spoločný postup so samosprávami, mestami a hospodárskymi partnermi regiónu – a aby o tomto kroku priamo informoval predsedu vlády, ministra dopravy, ministra financií aj poslancov Národnej rady zvolených za Košický kraj.
A práve tu je dnes najväčšia diera v celom príbehu. Vieme, že projekt existuje. Vieme, že je strategickou investíciou. Vieme, že pokračuje EIA. Vieme dokonca, kedy má byť hotový ďalší kľúčový dokument – približne v auguste 2027. Nevieme však to najdôležitejšie: aký záväzný harmonogram má viesť od dokončenia prípravy až k začatiu výstavby.
Je to symbolický krok. Ale symboly sú niekedy jediné, čo región, ktorý nemá vlastnú diaľničnú spoločnosť ani vlastný štátny rozpočet, môže urobiť. KSK dnes od štátu nechce ďalší sľub, že diaľnica bude. Chce dátum. Pretože strategická investícia ešte nie je diaľnica. Hotová štúdia ešte nie je diaľnica. EIA ešte nie je diaľnica. Diaľnica bude vtedy, keď sa začne stavať.
A Zemplín už nepotrebuje ďalší sľub.
Potrebuje jasný termín!
Ďalšie články autora Miroslav Sopko
Slovenská akadémia vied v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou predstavila dokument, ktorý má na pätnásť rokov dopredu určiť, kam má krajinu smerovať. Volá sa Vízia Slovensko 2040 a jeho prvá veta znie čisto a sebavedomo: Slovensko je v roku 2040 krajinou, kde sa ľuďom darí.
Bratislava má svoju Kukuricu, tú, ktorú si ministerstvo obrany práve zrekonštruovalo za 53 miliónov eur a ku ktorej si pre istotu postavilo aj menšiu sesternicu, ľudovo kukuričku, za ďalších takmer 12 miliónov eur. My na Zemplíne máme svoju kukuricu tiež, len ju nazvime kenderica. Rozdiel je len v tom, že kým bratislavská Kukurica dnes svieti novými oknami a ministerskými kabinetmi, naša kenderica na brehu Zemplínskej šíravy len tíško oprašuje omietku a čaká, kým si na ňu niekto spomenie. Čaká už tak dlho, že ju pri tom stihli vyhniezdiť lastovičky priamo v prasklinách fasády. Aspoň niekto tam býva.
Dočítali ste až sem. Ak bol tento článok pre vás prínosný, pomôžte nám prinášať ďalšie overené správy zo Zemplína a celého Slovenska.
Nakopni.sk prináša nezávislé správy zo Zemplína i celého Slovenska. Ak vám naša práca dáva zmysel, môžete nás podporiť jednorazovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľnou sumou prostredníctvom transparentného účtu.
QR kód je pripravený na príspevok 5 €.
