Celý päťčlenný tím onkológov odišiel. Juraj má teraz na výber: Košice, Prešov, Michalovce, Vranov nad Topľou alebo Humenné. Nikto z nich ho zatiaľ nepozná.
Juraj je vymyslená postava. Jeho situácia ale vymyslená nie je.
Čo sa skutočne stalo
Nemocnica s poliklinikou Trebišov (Penta Hospitals/Svet zdravia) od 1. septembra 2026 dočasne zatvára všetky štyri ambulancie klinickej onkológie aj denný stacionár, kde pacienti dostávali chemoterapiu. Dôvodom je hromadná výpoveď celého päťčlenného tímu atestovaných onkológov – všetci prešli na novú súkromnú onkologickú kliniku v Košiciach. Výpovede prichádzali postupne, no až v júni bolo jasné, že odchádza celé pracovisko naraz. Nemocnica tvrdí, že sa intenzívne snaží nájsť náhradu, ale termín obnovenia prevádzky nevie stanoviť – onkológov je nedostatok na celom Slovensku. (TASR/Aktuality.sk, 28. 8. 2026)
Ide o okres s vyše stotisíc obyvateľmi. Pacienti, ktorí potrebujú pravidelnú liečbu vrátane chemoterapie v dennom stacionári, teraz musia dochádzať do vzdialenejších miest, podľa dostupných informácií ide o desiatky kilometrov, pre časť pacientov výrazne viac než doteraz.
Generálny riaditeľ Penta Hospitals Slovensko Radoslav Čuha to pomenoval jasne: „Ak v krajskom meste vzniká ďalšia onkologická kapacita a personálne sa zabezpečí tým, že približne 50 kilometrov vzdialený región príde o celé existujúce pracovisko, regulácia nesplnila svoj účel. Dôsledky dnes nesie predovšetkým pacient." Dodal, že bez lepšej koordinácie sa podobný scenár môže zopakovať kdekoľvek na Slovensku. (TASR/Aktuality.sk)
Problém nie je zlá vôľa, je to diera v systéme
Nikto tu nespravil nič nezákonné. Lekári majú právo zvoliť si zamestnávateľa, nová klinika má právo vzniknúť, nemocnica sa snaží nájsť náhradu. Presne v tom je háčik: každý jednotlivý krok je legitímny, a napriek tomu spoločne vytvorili stav, v ktorom stotisícový región príde o celé existujúce pracovisko klinickej onkológie – lebo systém zjavne nemá jasne určenú zodpovednosť za to, čo sa stane s pacientmi, keď kapacita jednoducho odíde inam.
Otázka preto nesmeruje iba na nemocnicu a lekárov. Smeruje aj na štát a zdravotné poisťovne: kto má pri takomto presune kapacity vyhodnotiť, čo sa stane s pacientmi v regióne, ktorý o pracovisko prišiel?
Slovensko dlhodobo presadzuje koncentráciu najnáročnejšej onkologickej medicíny do veľkých centier – to má svoju logiku, skúsenosť pracoviska ovplyvňuje výsledky liečby. Pri časti ambulantnej onkologickej starostlivosti je však otázka dostupnosti oveľa citlivejšia: pacient na ňu chodí mesiace, niekedy roky, a nejde pri nej o jednorazový vysokošpecializovaný výkon, ktorý má zmysel sústreďovať len do niekoľkých pracovísk v krajine. Keď sa oba tieto svety, najnáročnejšia chirurgia a opakovaná ambulantná liečba, pomiešajú bez jasných pravidiel, prehráva ten, kto nemá hlas v žiadnom rokovaní o novej licencii: pacient v regióne.
Nikto neporušil pravidlá. Napriek tomu pacient prehral.
Ako to riešia susedia
Česko práve teraz prechádza podobnou debatou – ministerstvo zdravotníctva 25. augusta 2026 predstavilo harmonogram, podľa ktorého do roku 2030 dokončí sústredenie najnáročnejších onkologických operácií (napríklad chirurgie pečene, slinivky, konečníka) do špecializovaných centier. Robí to však na inom právnom základe, než aký chýba na Slovensku, a hlavne s jednou explicitnou poistkou: „Bežná operatíva, diagnostika a nadväzujúca starostlivosť zostávajú naďalej dostupné v regionálnych nemocniciach," uvádza ministerstvo priamo vo svojej tlačovej správe. Minister zdravotníctva Adam Vojtěch to zhrnul takto: „Centralizácia nie je o tom, že by sme regionálnym nemocniciam niečo brali. Bežnú operatívu regionálne nemocnice robili, robia a robiť budú." Predsedníčka pacientskej organizácie Petra Adámková k tomu dodala, že pre pacientov je rovnako dôležité vedieť, že starostlivosť, ktorá centrum nevyžaduje, „zostane dostupná čo najbližšie ich bydlisku." (Ministerstvo zdravotnictví ČR, tlačová správa, 25.–26. 8. 2026)
Česká sieť komplexných onkologických centier (KOC), ukotvená v zákone č. 372/2011 Sb., má voči svojmu spádovému regiónu jasne definovanú úlohu. V rámci regionálnej onkologickej skupiny prepája nemocnice, ambulancie a paliatívnu starostlivosť; regionálne onkologické centrá poskytujú starostlivosť pod garanciou spádového KOC. Súčasťou systému je aj pozícia koordinátora onkologickej starostlivosti, ktorého hlavnou úlohou je dohliadať, aby sa pacient v sieti nestratil a dostal sa k liečbe čo najrýchlejšie. (Onconet.cz – Národný onkologický program ČR)
Rozdiel oproti Trebišovu je presný: český systém má pri regionálnej onkologickej sieti jasne určenú zodpovednosť za koordináciu starostlivosti a cestu pacienta. Na Slovensku nie je zrejmé, kto túto zodpovednosť má v situácii, keď región príde o celé pracovisko.
Čo by pomohlo
Riešenie nie je zakázať lekárom odchádzať ani nové kliniky nepúšťať na trh. Riešením je prestať vnímať vznik novej onkologickej kapacity v krajskom meste ako izolovanú vec jedného poskytovateľa, keď má priamy dosah na to, či bude mať susedný okres vôbec dostupnú onkologickú starostlivosť. Pri vzniku alebo výraznom rozšírení novej kapacity by štát mal vyhodnotiť jej dosah na dostupnosť starostlivosti v spádových regiónoch a určiť, kto zabezpečí kontinuitu starostlivosti, ak nová kapacita odčerpá personál z existujúceho pracoviska – podobne, ako to rieši česká sieť s garanciou spádového centra. Jedným z nástrojov môže byť aj podmienenie licencie takouto povinnosťou, no dôležitejšie je, aby vôbec niekto niesol jasnú zodpovednosť skôr, než sa to stane, nie až keď sa sestrička ospravedlňuje pacientovi, že mu už nemá kam povedať, aby prišiel.
Chcelo by sa veriť, že je to len zlý sen, z ktorého sa v septembri zobudíme – že sa dovtedy nájde náhrada, alebo že si niekto zodpovedný uvedomí, čo je v stávke, skôr než bude neskoro. Zatiaľ to tak nevyzerá.
Juraj bude na chemoterapiu chodiť ďalej. Len už nie tam, kde ho poznajú.
