Miroslav Sopko
Články autora
Ako iné krajiny nakopli svoje zabudnuté regióny
Začiatkom deväťdesiatych rokov patril juhovýchod Poľska, kraj okolo Rzeszówa, medzi najchudobnejšie kúty krajiny. Letecký priemysel tam mal síce tradíciu siahajúcu do predvojnových čias a cez socialistický podnik WSK PZL Rzeszów, ale po roku 1989 sa dostal do krízy podobne ako veľká časť priemyselnej výroby v krajine, mladí ľudia odchádzali za prácou inam. Dnes sa tej istej oblasti hovorí Dolina lotnicza – Letecké údolie.
Ako ľahko sa dá zmeniť školstvo
Ondrej Šteffl, zakladateľ ScioŠkôl v Čechách, nedávno hodil do éteru myšlienku, že základná škola by mala mať desať rokov namiesto deviatich – s tým, že prázdne triedy po demografickom poklese sa zaplnia skôr, než ich niekto stihne prerobiť na kaviareň. Sám férovo dodáva, že nemá dáta, nemá analýzy – je to len "mlha", myšlienkový experiment.
Nie všetky zatvorené dvere sú prehrou
Pred časom som sa niekoľko mesiacov pripravoval na prácu, o ktorej som bol presvedčený, že má zmysel. Študoval som, stretával sa s ľuďmi, premýšľal, čo by sa dalo zmeniť k lepšiemu. Potom prišlo jedno rozhodnutie. Pokračovali ďalej, len už bezo mňa.
Tri riešenia pre Zemplín, ktoré sme ešte neskúsili
V decembri 2023 otvoril penzión Anima pri Zemplínskej šírave niečo netradičné – ekologickú saunu s vyhrievanou kaďou, priamo na brehu. Kraj do nej dal cez program Terra Incognita 38-tisíc eur s jasným cieľom: nalákať ľudí k vodnej nádrži aj mimo leta. Presne podľa vzoru, na ktorom stoja jazerné sauny vo Švajčiarsku či Nórsku: čím horšie počasie, tým lepší zážitok, lebo kontrast tepla a studenej vody je celý princíp.
Krava
Je to už dávno, čo mi môj dnes už nebohý otec rozpovedal príbeh z konca druhej svetovej vojny. Bol o ich krave.
Deti nezachráni ďalší systém. Zachránia ich ľudia
Keď som písal o Marekovi – chlapcovi, ktorý po skončení základnej školy jednoducho zmizol zo vzdelávacieho systému – veril som, že najväčšia diskusia sa rozvinie okolo samotného problému. Nestalo sa. Najviac ma zaujala jedna otázka od čitateľa: čo sa vlastne stane, keď bude od roku 2028 systém včasného varovania povinný pre všetky školy?
Marek školu nedokončil. Prečo Slovensko ročne stráca generáciu detí a milióny eur?
Volajme ho Marek. Má pätnásť, je posledný rok na základnej škole a nikto v jeho okolí sa ho nepýta, čo bude ďalej. Prihlášku na strednú školu nakoniec nepodá – nie preto, že by bol hlúpy, ale preto, že mu to nikto nepomohol vymyslieť. O rok, o dva sa jeho meno objaví v štatistike ako „PUŠD“ – predčasné ukončenie školskej dochádzky. Suchá skratka. Za ňou ale stojí mladý človek, ktorý má pred sebou zvyšok života bez maturity, bez výučného listu, bez šance na slušne platenú prácu.
Prežije len ten, kto sa vie ozvať
Pred sto rokmi mali naši predkovia problém s tým, kam bude patriť Zemplín. My dnes stojíme pred otázkou, či na Zemplíne vôbec zostane ďalšia generácia.
Keď sa o budúcnosti regiónu nerozhoduje v parlamente
Predstavme si troch pätnásťročných mladých ľudí. Prvý žije v Snine. Druhá v Trebišove. Tretí napríklad v Humennom. O tri roky budú všetci traja stáť pred rozhodnutím, či zostanú na Východe alebo odídu. Dnes by sme pravdepodobne povedali, že o ich budúcnosti rozhodne ekonomika. Koľko bude pracovných miest. Aké budú platy. Či sa podarí prilákať nového investora.