Miroslav Sopko
Články autora
Skúška, ktorú nevidno
Pred pár mesiacmi si vedci z Oxfordu, Londýnskej školy ekonómie, Stanfordu a ďalších popredných univerzít dali otestovať niečo, z čoho behá mráz po chrbte. Nechali umelú inteligenciu viesť rozhovory o politike s takmer 77-tisíc ľuďmi, na viac ako sedemsto rôznych tém. Chceli zistiť jednu vec: dá sa niekomu chatbotom naliať názor do hlavy?
Chudobnejšie deti sa v PISA zlepšili najviac. Umelá inteligencia im to môže zobrať
Fero má pätnásť a učí sa za automechanika. Vlani v apríli sedel dve hodiny pri školskom počítači a písal test PISA. Doma nemá vlastnú izbu ani veľa kníh, rodičia vysokú školu nemajú. Deti ako Fero to u nás mali roky spočítané vopred.
Vízia Slovenska 2040. Oplatí sa zostať na Zemplíne?
Slovenská akadémia vied v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou predstavila dokument, ktorý má na pätnásť rokov dopredu určiť, kam má krajinu smerovať. Volá sa Vízia Slovensko 2040 a jeho prvá veta znie čisto a sebavedomo: Slovensko je v roku 2040 krajinou, kde sa ľuďom darí.
Zemplínska kenderica
Bratislava má svoju Kukuricu, tú, ktorú si ministerstvo obrany práve zrekonštruovalo za 53 miliónov eur a ku ktorej si pre istotu postavilo aj menšiu sesternicu, ľudovo kukuričku, za ďalších takmer 12 miliónov eur. My na Zemplíne máme svoju kukuricu tiež, len ju nazvime kenderica. Rozdiel je len v tom, že kým bratislavská Kukurica dnes svieti novými oknami a ministerskými kabinetmi, naša kenderica na brehu Zemplínskej šíravy len tíško oprašuje omietku a čaká, kým si na ňu niekto spomenie. Čaká už tak dlho, že ju pri tom stihli vyhniezdiť lastovičky priamo v prasklinách fasády. Aspoň niekto tam býva.
Trebišov bez onkológie: kto zostane, keď lekári odídu?
Juraj má šesťdesiatosem rokov a z dediny pri Trebišove chodí na chemoterapiu už siedmy mesiac. Vie presne, kedy má prísť, kde zaparkovať, na ktorej stoličke v čakárni sedáva, ako sa volá sestrička, ktorá mu prvá povie, či dnes „hodnoty vyšli". Onkologická ambulancia v trebišovskej nemocnici bola posledné mesiace jediné miesto, kde sa jeho choroba dala vôbec vysloviť nahlas – lekárom, ktorí ho poznali, a nie cudzím ľuďom na novom pracovisku o hodinu cesty ďalej. Koncom augusta mu sestrička povedala, že od septembra už do Trebišova chodiť nemá kam.
Chlapec zo Sobraniec, ktorého zachránili modré oči
V malom domčeku na Tibavskej ulici v Sobranciach sa 7. apríla 1931 narodil Alexander Moškovič. Otec Jozef mal v centre mesta malý obchodík, mama sa starala o troch synov. Alex a jeho bratia chodili do miestnej ľudovej školy a vo voľnom čase hrávali futbal na lúke, ktorej hovorili "Bongu báčiho". Bolo to obyčajné detstvo v malom zemplínskom mestečku.
Diaľnica na papieri. Zemplín v kolónach
Predstav si cestu I/19 medzi Košicami a Michalovcami v piatok popoludní. Kamióny mieriace na hranicu s Ukrajinou sa tam tlačia popri autách rodičov vezúcich deti z krúžkov, popri sanitkách, popri poľnohospodárskej technike. Táto cesta nesie dopravu, ktorá by dávno mala jazdiť po diaľnici.
Potrebuje Zemplín vlastnú univerzitu? Vedecké problémy má priamo pod nosom
Predstavte si dievčinu, ktorá sa volá Janka a tento rok maturovala v Michalovciach. Jej podobných mladých ľudí dnes v regióne nájdete veľa. Odmalička ju fascinujú dve veci naraz: biochémia a príroda. Znie to ako dva rôzne svety, no pre Janku je to jedna a tá istá vášeň. Chce vedieť, čo sa deje tam vo vnútri, keď telo alebo krajina dostanú ranu, z ktorej sa samy nevedia vyliečiť.
Posledný vlak z Čiernej nad Tisou
Čierna nad Tisou stratila za tridsať rokov každého tretieho obyvateľa — najviac zo všetkých miest na Slovensku. Nie je výnimkou, len najostrejším prejavom toho, čo Brusel nazýva pascou úbytku talentov a čo postihuje celé východné Slovensko. Európa má na tento problém overený liek aj otvorené okno príležitosti do konca roka. Zemplínu chýba jediné — inštitúcia, ktorá by ho dokázala použiť.
Mladí v Michalovciach mali miesto, kam ísť. Potom ho stratili
Dvadsiateho ôsmeho septembra 2023 sa v centre Michaloviec otvorili dvere miesta, kam mohol prísť ktokoľvek mladý, kto to práve nezvládal. Bez objednávky, bez zdĺhavého papierovania, bez pocitu, že niekam „patrí" len preto, že má diagnózu. Stačilo prísť. Psychológovia z organizácie IPčko tam poskytovali presne to, čo je v regiónoch mimo veľkých miest stále ťažko dostupné – nízkoprahovú, okamžite dostupnú pomoc tam, kde mladý človek žije, nie tam, kde má sídlo najbližšia poradňa.
Cisterny namiesto kohútika. Keď príde nedostatok vody, Slovensko improvizuje
Vysychajúce studne a výpadky zásobovania odhaľujú problém, ktorý samotné investície do infraštruktúry nevyriešia. Slovensku chýba operatívny systém krízového manažmentu nedostatku vody.
Zemplín pre budúcnosť. Ako môže vzdelávanie začať meniť budúcnosť regiónu
Baskicko ukázalo, že spojenie škôl, firiem a univerzít okolo jednej regionálnej výzvy dokáže zastaviť odchod mladých. Bližšie k nám ale vzniká ešte presnejší vzor – susedné Moravskoslezsko už štyri roky rozvíja vlastnú inštitúciu podľa podobného princípu a teraz jej stavia aj vlastné centrum. Ako by mohla vyzerať jej zemplínska obdoba – a čo by bolo treba urobiť, aby naozaj vznikla?
Slovensko má riešenie sucha. Už 12 rokov ho nepoužíva
Kým farmári od Zemplína po Spiš zápasia so suchom a nedostupnou vodou, riešenie leží priamo v dokumentoch ministerstva pôdohospodárstva. Slovensko už raz vypracovalo plán obnovy zavlažovania – a samo priznáva, že ho naplnilo len minimálne. Tri príbehy z poľa, jeden vládny dokument a čísla, ktoré si protirečia s tým, čo hovoria politici.
Ako iné krajiny nakopli svoje zabudnuté regióny
Začiatkom deväťdesiatych rokov patril juhovýchod Poľska, kraj okolo Rzeszówa, medzi najchudobnejšie kúty krajiny. Letecký priemysel tam mal síce tradíciu siahajúcu do predvojnových čias a cez socialistický podnik WSK PZL Rzeszów, ale po roku 1989 sa dostal do krízy podobne ako veľká časť priemyselnej výroby v krajine, mladí ľudia odchádzali za prácou inam. Dnes sa tej istej oblasti hovorí Dolina lotnicza – Letecké údolie.
Ako ľahko sa dá zmeniť školstvo
Ondrej Šteffl, zakladateľ ScioŠkôl v Čechách, nedávno hodil do éteru myšlienku, že základná škola by mala mať desať rokov namiesto deviatich – s tým, že prázdne triedy po demografickom poklese sa zaplnia skôr, než ich niekto stihne prerobiť na kaviareň. Sám férovo dodáva, že nemá dáta, nemá analýzy – je to len "mlha", myšlienkový experiment.
Nie všetky zatvorené dvere sú prehrou
Pred časom som sa niekoľko mesiacov pripravoval na prácu, o ktorej som bol presvedčený, že má zmysel. Študoval som, stretával sa s ľuďmi, premýšľal, čo by sa dalo zmeniť k lepšiemu. Potom prišlo jedno rozhodnutie. Pokračovali ďalej, len už bezo mňa.
Tri riešenia pre Zemplín, ktoré sme ešte neskúsili
V decembri 2023 otvoril penzión Anima pri Zemplínskej šírave niečo netradičné – ekologickú saunu s vyhrievanou kaďou, priamo na brehu. Kraj do nej dal cez program Terra Incognita 38-tisíc eur s jasným cieľom: nalákať ľudí k vodnej nádrži aj mimo leta. Presne podľa vzoru, na ktorom stoja jazerné sauny vo Švajčiarsku či Nórsku: čím horšie počasie, tým lepší zážitok, lebo kontrast tepla a studenej vody je celý princíp.
Krava
Je to už dávno, čo mi môj dnes už nebohý otec rozpovedal príbeh z konca druhej svetovej vojny. Bol o ich krave.
Deti nezachráni ďalší systém. Zachránia ich ľudia
Keď som písal o Marekovi – chlapcovi, ktorý po skončení základnej školy jednoducho zmizol zo vzdelávacieho systému – veril som, že najväčšia diskusia sa rozvinie okolo samotného problému. Nestalo sa. Najviac ma zaujala jedna otázka od čitateľa: čo sa vlastne stane, keď bude od roku 2028 systém včasného varovania povinný pre všetky školy?
Marek školu nedokončil. Prečo Slovensko ročne stráca generáciu detí a milióny eur?
Volajme ho Marek. Má pätnásť, je posledný rok na základnej škole a nikto v jeho okolí sa ho nepýta, čo bude ďalej. Prihlášku na strednú školu nakoniec nepodá – nie preto, že by bol hlúpy, ale preto, že mu to nikto nepomohol vymyslieť. O rok, o dva sa jeho meno objaví v štatistike ako „PUŠD“ – predčasné ukončenie školskej dochádzky. Suchá skratka. Za ňou ale stojí mladý človek, ktorý má pred sebou zvyšok života bez maturity, bez výučného listu, bez šance na slušne platenú prácu.
Prežije len ten, kto sa vie ozvať
Pred sto rokmi mali naši predkovia problém s tým, kam bude patriť Zemplín. My dnes stojíme pred otázkou, či na Zemplíne vôbec zostane ďalšia generácia.
Keď sa o budúcnosti regiónu nerozhoduje v parlamente
Predstavme si troch pätnásťročných mladých ľudí. Prvý žije v Snine. Druhá v Trebišove. Tretí napríklad v Humennom. O tri roky budú všetci traja stáť pred rozhodnutím, či zostanú na Východe alebo odídu. Dnes by sme pravdepodobne povedali, že o ich budúcnosti rozhodne ekonomika. Koľko bude pracovných miest. Aké budú platy. Či sa podarí prilákať nového investora.