Chudobnejšie deti sa v PISA zlepšili najviac. Umelá inteligencia im to môže zobrať

Tentoraz to dopadlo inak.

Deťom zo sociálne najznevýhodnenejšej štvrtiny sa od roku 2022 zlepšili výsledky v prírodných vedách o tridsaťjeden bodov. Deťom z najviac zvýhodnenej štvrtiny o sedem. Rozdiel medzi nimi sa zúžil.

Zlepšilo sa tým, ktorí boli na dne. A najviac zo všetkých.

V prvých reakciách na výsledky to nepovedal skoro nikto.

Radovať sa treba opatrne

Ide o jeden cyklus. Keď sa OECD pozrie na celé desaťročie, rozdiel medzi našimi najviac a najmenej zvýhodnenými deťmi sa nezmenšil. Naopak, nahor sa za ten čas posunuli najmä tie zabezpečené.

A rok 2022, s ktorým porovnávame, bol po pandémii mimoriadne slabý. Časť tohto skoku môže byť len návrat tam, kde sme boli predtým. Dno padalo najhlbšie, tak sa aj najviac odrazilo.

Priepasť je navyše stále obrovská. Medzi najviac a najmenej zvýhodnenou štvrtinou našich detí je vo vede rozdiel 114 bodov. V krajinách OECD je to v priemere 85.

A nikde inde v PISA nie je vzťah medzi sociálnym zázemím a výsledkom taký silný ako u nás.

Aj tak to však stojí za reč. Za tri roky sa u nás pohli práve tie deti, s ktorými sa dovtedy hýbalo najmenej. Za jeden cyklus sa takýto posun podaril málokomu.

Problém je, že nevieme prečo

NIVaM dáta analyzuje, ministerstvo si posun spája s kurikulárnou reformou. Zverejnené vysvetlenie však zatiaľ nemáme.

A to je vážnejšie, než sa zdá. Kým nevieme, čo zabralo, nevieme, čo máme zopakovať. Z niečoho, čo si nevieme vysvetliť, sa systém stavia ťažko.

Nová priepasť sa otvára inde

Skoro polovica našich žiakov používa AI chatboty pri učení aspoň raz týždenne. Tridsaťšesť percent ich používa na tvorbu textov do školy.

PISA k tomu priniesla jedno zistenie, ktoré zatiaľ zapadlo. Deti, ktoré v škole dostali príležitosť naučiť sa posúdiť, či je to, čo im AI vypľuje, vôbec pravda, dosahujú lepšie výsledky.

Lenže takúto výučbu častejšie uvádzajú deti z lepšie zabezpečených rodín. OECD to sama označuje za riziko novej priepasti.

Vzniká nová gramotnosť. Dá sa naučiť v škole. A práve teraz sa učí nerovnomerne – v prospech tých, ktorí náskok už majú.

Ak to zvládneme zle, nožnice sa roztvoria znova. Len na inom mieste.

Čo s tým

Zistiť, čo zabralo. Kým to nevieme, nevieme, čo z toho zopakovať.

Prestať sa pozerať na priemer. Pri takých rozdieloch medzi deťmi je celoštátny priemer na riadenie školstva takmer nanič. Sledovať treba rozdiely medzi skupinami a podiel detí pod základnou úrovňou.

Postarať sa o ľudí v školách. Naše deti hodnotia svojich učiteľov mierne nad priemerom OECD. Ale len pätina našich žiakov chodí do školy, ktorej riaditeľ nehlási nedostatok učebníc, vybavenia alebo priestorov. V OECD je to takmer polovica.

Ľudia teda nie sú hlavný problém. Podmienky, v ktorých pracujú, ním byť môžu.

Vziať učňovky vážne. Podľa sledovanej oblasti je v rizikovej skupine 66 až 72,9 percenta žiakov učebných odborov bez maturity. V celoštátnom priemere sa to stratí a v správach sa to objaví raz za tri roky na jeden deň.

Naučiť kriticky pracovať s AI všetky deti. Ak to zostane na tom, ktorá škola má kapacitu a ktorí rodičia záujem, vyrobíme si novú nerovnosť rýchlejšie, než sme zvládli tú starú.

Fero bude o dva roky hľadať prácu. Podľa výsledkov PISA je dnes väčšia šanca, že sa aj deti ako on vo vede posunuli, než bola pred tromi rokmi.

A platí to najviac o deťoch, ktoré si toho z domu priniesli najmenej.

To je dobrá správa. A treba ju povedať nahlas.

Ostáva jediná otázka.

Naučí Fera niekto používať AI tak, aby mu pomáhala myslieť? Alebo mu to nevysvetlí nikto?

Rozhodne o tom človek, ktorý bude stáť pred ním v triede alebo v dielni. Či bude pripravený a či bude mať dôvod zostať.

Na to máme tri roky.