A výsledok bol jasný. Dokáže to, a to poriadne. Ešte zaujímavejšie však bolo zistenie, čo za tým stojí. Nebol to žiaden sofistikovaný psychologický trik. Stačilo, aby chatbot vedel rýchlo vysypať kopu informácií a čísel, jedno za druhým. Čím viac faktov na diváka vychrlil, tým bol presvedčivejší. Háčik je v tom, že čím presvedčivejšie chatboty rozprávali, tým menej sa dalo veriť tomu, čo hovoria. Presnosť ich tvrdení klesala.
To je nová realita, s ktorou sa dnes musíme naučiť žiť. Kandidát, ktorý si najme šikovného textára alebo si len otvorí chatbota, dokáže za pár minút vyrobiť prejav plný presvedčivých čísel, dojímavých príbehov a viet ušitých presne na mieru toho, koho práve chce osloviť. Ďalšia štúdia, tentoraz zo Stanfordu, to potvrdila aj z druhej strany. Texty napísané umelou inteligenciou dokázali ľudí presvedčiť rovnako dobre ako texty od skutočných ľudí. A fungovali práve preto, že pôsobili vecne a rozumne, akoby za nimi stáli tvrdé fakty. Inak povedané, presvedčivosť sa dnes dá jednoducho kúpiť.
Preto sa kandidáta nemôžeme pýtať iba „čo sľubujete". Vierohodný sľub umelá inteligencia zvládne napísať rýchlejšie, než my dopijeme kávu. Je potrebné sa pýtať inak. Ako presne to chcete urobiť? Odkiaľ na to vezmete peniaze? Čo urobíte, ak vám to nevyjde? S kým ste sa o tom rozprávali predtým, než ste to dali vytlačiť na leták?
Ten, kto má za sebou skutočný plán, vám na tieto otázky odpovie rovnako aj o mesiac neskôr, nie len pri prvom stretnutí, keď má text ešte čerstvo naučený. Ten, kto má iba dobre poskladané vety, sa skôr či neskôr zamotá.
Voľby sa nevyhrávajú tým, kto povie krajšiu vetu. Prehrávame ich vtedy, keď si tie vety prestaneme overovať.
Umelá inteligencia nám vie pomôcť hľadať fakty a odhaľovať, keď si niekto protirečí. Rozhodnúť, čomu uveríme, musíme stále my sami.