Blažej Mikuláško
Články autora
Oasis pre všetkých
Všetci sme už unavení. Pozrite sa okolo seba. Sused nepozdraví suseda kvôli politike. Otec sa pri nedeľnom obede poháda so synom pre správy. Spoločnosť je roztrhaná na tisíc kúskov, ľudia sú zatrpknutí a znechutení. V tomto chaose majú navrch tí najhlasnejší – tvária sa, že ich je väčšina, pretože kričia najviac. My, ktorí chceme len pokojne žiť, spravodlivosť a lepšiu budúcnosť pre naše deti, sme zostali ticho. Prestali sme veriť, že s tým vieme niečo spraviť, a stiahli sme sa do svojich bublín.
Prečo radšej chodím míňať peniaze do Poľska?
Nechávame vlastné peniaze za hranicami a doma sa pozeráme na chátrajúce skanzeny našej vlastnej neschopnosti. Nie je to o tom, že by sme nemali prírodu, hory či vodu. Je to o tom, že sme sa rozhodli prežiť z omrviniek, zatiaľ čo sused vedľa nás buduje turistický raj.
Šport nás spája, Rómovia desia a koniec vojny môže zachrániť: Aká je skutočná budúcnosť realít na Zemplíne?
Keby som mal hodnotiť budúcnosť nášho regiónu len podľa toho, čo dennodenne zažívam v kancelárii, povedal by som na rovinu: vyhliadky sú biedne. Mladé páry, ktoré plánujú rodinu a prvý spoločný domov, z obhliadok takmer vymizli. Trh si rozobrali dve skupiny: tridsiatnici až štyridsiatnici presúvajúci sa z bytov do domov v meste a úspešní podnikatelia, ktorí kupujú investičné nehnuteľnosti.
Milujem futbal, lebo...
Ako chlapec na sídliskovom ihrisku medzi dvoma stromami som bol ten, ktorého si do tímu vybrali medzi poslednými. Futbal mi veľmi nešiel a roky som ho obchádzal bez štipky záujmu.
Hľadajte partnera, ktorý bude počúvať
Pre väčšinu ľudí je realitný maklér len predražený parazit. Chamtivý podvodník v obleku, ktorý zhrabne tisíce eur za nič. Žijeme v predstave, že všetci realiťáci sú len banda darmožráčov, ktorí parazitujú na našom celoživotnom majetku.
Kde miznú naše ambície?
Priznajme si to bez diplomatických fráz: sme národ bez ambícií, ktorý dobrovoľne stráca chuť niečo urobiť s vlastným osudom. Každý deň sa radšej necháme opiť rožkom, aj keď to vedie do slepej uličky. Nevidíte to? Stačí si sadnúť za volant.
Zemplín kričí po zmene: Unavený, no nezlomný región sa dožaduje pozornosti
MICHALOVCE – V historických priestoroch bývalého centra Zemplínskej župy v Michalovciach sa uskutočnil emotívny špeciál diskusného formátu Zemplínsky dialóg. Hlavným bodom programu bol krst novej knihy občianskeho aktivistu Mareka Boku s príznačným a burcujúcim názvom „Ako zachrániť Zemplín a s ním aj celé Slovensko“. Podujatie prilákalo množstvo miestnych obyvateľov i známych tvárí, ktorých spája spoločný cieľ – upriamiť pozornosť verejnosti a politických špičiek na dlhodobo ignorovaný a marginalizovaný región východného Slovenska.
Zaseknutí na hranici: Kým my na Zemplíne plačeme, za plotom nám rastie hospodársky tiger
Keď sa povie Ukrajina, väčšine z nás na východe napadnú zničené cesty, lacné nákupy, pašované cigarety a korupcia. Žijeme v sladkej ilúzii vlastnej nadradenosti. Myslíme si, že sme tí „bohatí Európania“ z Schengenu, ktorí sa chodia pozerať na chudobných susedov. Lenže kým my tu spokojne hnijeme v našej pasivite, nadávame na Bratislavu a sledujeme, ako nám utekajú deti, hneď za naším plotom sa potichu odohráva hospodársky a spoločenský skok, ktorý nás čoskoro prevalcuje. Sme ako ten povestný slimák, ktorý sa posmieva bežiacemu psovi, že má na sebe blchy – neuvedomujúc si, že pes je už dávno v cieli a slimák ostal zašliapnutý v blate.
Cesta z minulosti do 21. storočia (Ako diaľnica mení hlavu aj krajinu)
MICHALOVCE / BIDOVCE / VALALIKY – „Dajte Zemplínu diaľnicu a všetko ostatné už zvládneme sami.“ Týmto statusom otvára Marek Boka novú cestovnú reportáž. Kým v Bratislave mienkotvorné médiá a analytici často označujú diaľnicu na východ za akýsi lokálny „fetiš“, priamo v teréne vidieť realitu. Rozdiel medzi svetom, kde končí diaľnica, a svetom, kde žiadna nie je, je priepastný. Je to rozdiel medzi prosperitou a riadeným úpadkom.