Nechávame vlastné peniaze za hranicami a doma sa pozeráme na chátrajúce skanzeny našej vlastnej neschopnosti. Nie je to o tom, že by sme nemali prírodu, hory či vodu. Je to o tom, že sme sa rozhodli prežiť z omrviniek, zatiaľ čo sused vedľa nás buduje turistický raj.
Tento rok som bol v Poľsku už druhý krát na víkend. A určite som nebol sám, kto radšej vycestoval za hranice, než by mal platiť predražený amaterizmus doma. Prvým fackujúcim rozdielom je cena – v Poľsku je jednoducho lacnejšie. Druhým je kvalita, a tu sa priepasť medzi nami a nimi prehlbuje do priepastných rozmerov.
Letný víkend pri vode na poľskom jazere Solina mi vyrazil dych. Povedzme si rovno: Solina je o tretinu menšia ako naša Zemplínska šírava. Má horší prístup k vode, kamenistú pláž len na pár miestach, je členitá a zďaleka nepôsobí tak majestátne ako Šírava. Lenže Poliaci ju dokážu turisticky vyžmýkať na 120 percent.
Tamojšia priehrada slúži ako živá promenáda, nad ktorou sa vznáša lanovka s dych berúcim výhľadom. Hotely sa bijú o každého jedného zákazníka, na každom kroku nájdete požičovne motorových člnov, paddelboardov, vodných bicyklov, štyri či päť vyhliadkových lodí, kempingy, stánky a bary. Cítite sa ako v prímorskom letovisku, kde aj ten najodľahlejší breh vrie životom ako v mravenisku. Do tohto jediného strediska prišlo vlani vyše 1,5 milióna ľudí.
A teraz sa pozrime na Zemplínsku šíravu. Niekedy mala šesť plne funkčných stredísk. Dnes? Väčšina z nich je polomŕtva. Cez deň sa ako-tak drží Medvedia hora, v noci Kamenec. Máme jeden thermalpark, jednu vyhliadkovú loď a občas si niekde požičiate paddleboard. Šírava dokonca ani nemá oficiálne čísla návštevnosti. Za Solinou zaostávame na svetelné roky. Viete si vôbec predstaviť, čo by pre náš región znamenalo, ak by tu za sezónu otočilo peniaze dva milióny turistov?
Rozvoj cestovného ruchu u nás totiž vyzerá tak, že spoplatníme parkovisko a máme zarobené. Nezaujíma nás, či tu turistu niečo udrží, či má kde minúť peniaze alebo či si má kde oddýchnuť. Stačia nám drobné z parkovného za to, že sa niekto prišiel pozrieť na naše „slovenské more“. Je to biznis plán hodný tretiaka na základnej škole, ktorý predáva pred domom na ulici teplú limonádu. Nič ma to nestálo, a mám zarobené.
Rovnakú facku som dostal aj počas jesenného víkendu v Poľsku. Zastavil som sa v mestečku Krynica, okolo ktorého som predtým iba prechádzal. Šiel som si vyskúšať miestny bike park. Výsledok? Horské kúpeľné mestečko, aké na Slovensku nenájdete. Hoci bolo po letnej sezóne, mesto žilo kultúrou, športom, kaviarňami, reštauráciami a hotelmi. Na neďalekom kopci, ktorý by u nás v lete zapadal prachom, spravili cyklopark, vyhliadku v korunách stromov, soľné kúpele, diskdžokeja pri hornej stanici lanovky a program pre rodiny. Večer si oddýchnete pri skvelom jedle a s milým personálom za ceny o tretinu nižšie než v Tatrách. Na druhý deň trénujete na pumptracku či XCO trati.
Pritom všetko potrebné máme doma aj my. Máme nádhernú vodu, máme kopce. Nemusíme dokonca ani vymýšľať koleso, stačí sa zajtra zdvihnúť a ísť sa pozrieť k susedom, ako sa to robí.
To, čo nám skutočne chýba, je najdôležitejšie korenie života: chuť podnikať, tvoriť a vziať budúcnosť svojho okolia do vlastných rúk. Stále sa len pasívne spoliehame, že náš región zachráni niekto zvonka – štát, dotácie alebo zázrak.
Nezachráni. Ak však prestaneme čakať so založenými rukami a vyberaním parkovného, zmeníme prístup a začneme vnímať návštevníka ako partnera, ktorému chceme ponúknuť zážitok, Zemplín môže opäť ožiť. Máme na to všetky predpoklady. Stačí spojiť sily, prestavať myslenie a začať tvoriť hodnotu priamo tu doma.
Ďalšie články autora Blažej Mikuláško
Všetci sme už unavení. Pozrite sa okolo seba. Sused nepozdraví suseda kvôli politike. Otec sa pri nedeľnom obede poháda so synom pre správy. Spoločnosť je roztrhaná na tisíc kúskov, ľudia sú zatrpknutí a znechutení. V tomto chaose majú navrch tí najhlasnejší – tvária sa, že ich je väčšina, pretože kričia najviac. My, ktorí chceme len pokojne žiť, spravodlivosť a lepšiu budúcnosť pre naše deti, sme zostali ticho. Prestali sme veriť, že s tým vieme niečo spraviť, a stiahli sme sa do svojich bublín.
Keby som mal hodnotiť budúcnosť nášho regiónu len podľa toho, čo dennodenne zažívam v kancelárii, povedal by som na rovinu: vyhliadky sú biedne. Mladé páry, ktoré plánujú rodinu a prvý spoločný domov, z obhliadok takmer vymizli. Trh si rozobrali dve skupiny: tridsiatnici až štyridsiatnici presúvajúci sa z bytov do domov v meste a úspešní podnikatelia, ktorí kupujú investičné nehnuteľnosti.
Dočítali ste až sem. Ak bol tento článok pre vás prínosný, pomôžte nám prinášať ďalšie overené správy zo Zemplína a celého Slovenska.
Nakopni.sk prináša nezávislé správy zo Zemplína i celého Slovenska. Ak vám naša práca dáva zmysel, môžete nás podporiť jednorazovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľnou sumou prostredníctvom transparentného účtu.
QR kód je pripravený na príspevok 5 €.
