Zemplín kričí po zmene: Unavený, no nezlomný región sa dožaduje pozornosti
MICHALOVCE – V historických priestoroch bývalého centra Zemplínskej župy v Michalovciach sa uskutočnil emotívny špeciál diskusného formátu Zemplínsky dialóg. Hlavným bodom programu bol krst novej knihy občianskeho aktivistu Mareka Boku s príznačným a burcujúcim názvom „Ako zachrániť Zemplín a s ním aj celé Slovensko“. Podujatie prilákalo množstvo miestnych obyvateľov i známych tvárí, ktorých spája spoločný cieľ – upriamiť pozornosť verejnosti a politických špičiek na dlhodobo ignorovaný a marginalizovaný región východného Slovenska.
Úvodného slova sa ujal známy novinár Andrej Bán, ktorý na základe svojich štyridsaťročných reportážnych skúseností otvorene opísal fenomén „zabudnutého východu“. Bán skritizoval doterajšie vládne garnitúry za ich neschopnosť dokončiť základnú diaľničnú infraštruktúru z Bratislavy do Košíc a ďalej na ukrajinskú hranicu, čo označil za symbol zlyhania slovenskej politiky. Poukázal pritom na obrovský paradox, že kým západné hlavné mesto často končí svoj obzor pri Košiciach, Zemplín bol historicky nesmierne bohatou a kultúrnou župou, ktorá dnes namiesto rozkvetu čelí masívnemu odchodu mladých talentov a hrozbe, že sa zmení na vyľudnenú „ľudskú púšť”.
Samotný autor publikácie Marek Boka priznal, že napísanie knihy bolo pre neho osobnou terapiou, aby sa v prostredí stagnácie „nezbláznil“. Vyjadril hlbokú skepsu nad faktom, že hoci o prepojení a agrokauzách na východe píše dlhé roky, politická mapa regiónu sa nemení a unavení voliči stále nedokážu nájsť skutočnú alternatívu a víziu. Zemplín však podľa neho disponuje obrovským, priam „brutálnym“ potenciálom, rovinatým terénom vhodným pre priemysel a poľnohospodárstvo, no na to, aby bol úspešný, potrebuje od štátu dostať úplné základy – cesty, diaľnice a fungujúce inžinierske siete.
Druhý krstný otec knihy a expert na cezhraničnú spoluprácu Eduard Buraš priniesol do diskusie šokujúce porovnanie s vojnou sužovanou Ukrajinou. Len tridsať kilometrov od slovenských hraníc, v mestách ako Užhorod či Perečín, prebieha aj napriek vojnovému stavu obrovský stavebný a sociálny rozmach – za jediný rok tam dokážu postaviť moderné školy či vyše stovky bytov a študentom ponúkajú štedré štipendiá, aby si udržali domáce mozgy. Buraš dôrazne varoval, že Slovensku kvôli vlastnej pasivite, byrokracii a dvadsaťročným nesplneným sľubom politikov fatálne uniká vlak v súvislosti s budúcou obnovou Ukrajiny, z ktorej by mohol práve Zemplín najviac profitovať.
Záver podujatia sa niesol v symbolickom duchu nezlomnosti. Eduard Buraš odovzdal autorovi špeciálny darček z Ukrajiny – vodku s motívom legendárneho odporu z Hadieho ostrova, ktorá reprezentuje odhodlanie nevzdávať sa ani v zdanlivo stratených situáciách. Kniha bola následne touto symbolickou tekutinou pokrstená s prianím, aby našla cestu k čitateľom na celom Slovensku a prebudila v ľuďoch nádej na zmenu. Oficiálnu časť večera vystriedala neformálna diskusia a energické vystúpenie mladých folklórnych tanečníkov, ktorí svojím temperamentom ukázali, že živá kultúra a sila Zemplína stále nevymreli.
