SOBRANCE / UŽHOROD – „Lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť,“ hovorí Marek Boka z tímu Zemplínskeho dialógu na ceste k hraničnému prechodu Vyšné Nemecké. Mnohí Slováci žijú v predstave, že za našou východnou hranicou začína chudobná, vojnou ochromená periféria. Realita dnešného Užhorodu však prináša tvrdé precitnutie.
Prvá facka prichádza na slovenskej strane. Prístupová cesta k hranici, kde má raz končiť diaľnica D1, pôsobí zanedbane – štát s dostavbou úseku počíta až medzi rokmi 2031 a 2034. Hneď za hraničnou čiarou sa však svet mení. Na miestach bývalých ošarpaných stánkov dnes za hranicou rastie moderná štvrť Sherwood.
Vodiči v Užhorode prísne dodržiavajú predpisy kvôli hustej sieti radarov, chodci majú na prechodoch absolútnu prednosť a staré letisko v tesnej blízkosti slovenskej hranice prechádza masívnou modernizáciou.
Historické väzby sú tu stále živé. Architektonický skvost mesta, štvrť Galago, domáci dodnes volajú „Malá Praha“ ako spomienku na éru prvej Československej republiky (1918–1938), kedy mesto zažilo najväčší rozmach. Miestny novinár Peter Hojs potvrdzuje, že po slovensky tu rozumie takmer polovica mesta vďaka sledovaniu našej televízie v detstve.
Vojna priniesla Užhorodu tragédiu, ale aj bezprecedentný ekonomický impulz. Pred konfliktom malo mesto 110-tisíc obyvateľov, dnes ich tu kvôli utečencom z východu krajiny neoficiálne žije vyše 230-tisíc – čím Užhorod dosiahol veľkosť Košíc. Spolu s ľuďmi prišiel obrovský kapitál.
„Zakarpatie bolo kedysi najchudobnejšou oblasťou odkázanou na dotácie. Dnes sme finančne sebestační,“ vysvetľuje Hojs. Za dva roky tu vzniklo 11 priemyselných zón a relokovalo sa vyše 380 firiem (najmä z IT sektora). Investície vo výške 1,6 miliardy dolárov vyvolali stavebný boom. Rastie tu obrovský projekt Central Park pre 20-tisíc obyvateľov, luxusný River Park či komplex Tri veže s nadštandardnou výškou stropov 3,5 metra.
Rýchly rast má však aj trhliny. Pôvodní obyvatelia ťažko nesú stratu starej atmosféry, infraštruktúra a siete kolabujú. Tisíce miestnych mužov navyše bojujú na fronte, cintoríny nestíhajú a akútny deficit pracovnej sily v komunálnych službách začínajú nahrádzať stovky študentov a robotníkov z Indie.
Kým slovenské železnice končia modernizáciu v Humennom a zápasia so stratami, železničná stanica v Užhorode sa stala moderným európskym prestupným uzlom. Vďaka projektu európskej koľaje (rozchod 1435 mm), ktorý odštartoval v roku 2024, je dnes Užhorod priamo prepojený s Budapešťou a Viedňou.
Ukrajinské plány do roku 2030 počítajú s masívnym rozširovaním eurokoľají. Poliaci už dnes stavajú diaľnicu až hlboko do vnútrozemia Ukrajiny smerom na Ľvov, aby ekonomicky pritiahli kapitál. Ak Slovensko nezareaguje a neprepojí Michalovce s Užhorodom, toky tovarov a peňazí po skončení vojny naše územie definitívne obídu.
Uprostred prechádzky po slávnej užhorodskej Lipovej aleji zaznie letecký poplach. Hoci drony nedávno po prvýkrát zasiahli elektrickú sieť priamo v Užhorode, miestni nepanikária. Kaviarne zostávajú otvorené a život ide ďalej.
Práve tu udrie do očí najväčší rozdiel oproti slovenskému pohraničiu. Ulice Užhorodu sú plné mladých ľudí a rodín s deťmi. „Keď sa prejdete po Michalovciach, šesťdesiat percent ľudí vonku sú dôchodcovia,“ uzatvára Marek Boka. „Nášmu regiónu chýba celá jedna generácia, pretože na Zemplíne nemáme vysoké školy. A región bez mladých ľudí je odsúdený na zánik.“
Slovensko odmieta vidieť, že okolité štáty – vrátane vojnou skúšanej Ukrajiny – nás v dravosti a infraštruktúre predbiehajú. Sme zakonzervovaní vo vlastnej ustráchanosti, kým hneď za našimi humnami vyrastá sebavedomé, moderné európske mesto. Vlak zo stanice Užhorod nám už totiž dávno odišiel.